Veľké sťahovanie z podnájmu do domu alebo bloncka z mesta sa sťahuje na dzedzinu

Nepoznám človeka, čo by jeho obľúbenou činnosťou bolo sťahovanie. Je to veľmi obmedzujúce a zaťažujúce. Ale zároveň vzrušujúce, že sa začína nová etapa života.  Poviete si ako začnete nový život, začnete cvičiť, lepšie sa stravovať ale v skutočnosti ste radi že viete kde vám hlava stojí keď si potrebujete rozdeliť čas medzi prácou, starostlivosťou o domácnosť a vybaľovaním či zariaďovaním nového hniezdočka.

Ja som sa sťahovala zrovna nedávno, už to bude nejaký mesiac a stále som v móde, že žijem z krabíc. Samozrejme nemyslím tým že krabice sú môj život, ale v krabiciach mám ešte dosť vecí, ktoré čakajú na svoje teplé miesto.

V mojom živote som sa už sťahovala niekoľko krát. Väčšinou ešte v detstve, čo sa ma v podstate netýkalo. Prvé väčšie sťahovanie nastalo, keď som sa sťahovala z rodného Zvolena do Bratislavy do podnájmu. Nikdy som neplánovala ísť do hlavného mesta ale stalo sa. A vzniklo to takmer z týždňa na týždeň len tak zo srandy statusom na facebooku že priateľov brat hľadá spolubývajúcich. Ja som vtedy priateľa zo srandy označila v statuse že „nejdeme ?“ a o 2 týždne sme boli v BA.

V tej dobe sme spolu ešte nežili, čiže okrem toho, že to pre mňa bola zmena bydliska z malého Zvolena na hlavné mesto SR, tak to bolo aj spolunažívanie s chlapom, staranie sa o domácnosť a hľadanie si prvej práce. Nebudem vám klamať, že to bolo pre mňa depresívne obdobie ale keby som si ním neprešla, tak ktovie kde by som teraz bola ak by som ostala „zavretá“ v menšom meste.

Musela som prísť bývať do BA, aby som si ju pochodila aj ako turista

Tým chcem len povedať že nikdy nikto nevie, kam ho život zaveje. Možno by som sa nikdy nerozhodla byt fotografkou, možno by som sa nevenovala ďalším záľubám ktorým sa momentálne venujem, možno by som nikdy nepísala  tento blog.

Toto sťahovanie bolo ešte pomerne jednoduché ale najemotívnejšie, nakoľko som vtedy pomyslene prvý krát „vyletela z hniezda“.

Veci som presúvala postupne, nakoľko som často chodila na víkendy domov ale predsa som nikdy nemala viac ako štvrtinu svojich vecí v BA. Bývali sme v zdieľanom podnájme a miesta na všetky veci bolo málo, cítila som sa ako na intráku aj keď som na intráku nikdy nežila.

Druhé sťahovanie, v rámci Bratislavy, prebehlo v podstate mimo mňa. V čase sťahovania sme boli s priateľom odcestovaní v zahraničí, a dátum sťahovania sa nedal zmeniť, vtedy nás presťahoval priateľov brat. Aj keď som pri tom nebola, bol to pre mňa stres, že či budú všetky moje veci správne zabalené a bezpečne presunuté. Hlavne ak vám má niekto presúvať veci zo šuflíkov, ktoré majú ostať len medzi 2 osobami.

Pohlaď do dodávky s vecami z posledného sťahovania

Po 4 rokoch žitia v podnájme v Bratislave, prišiel čas na moje posledné sťahovanie (rozumej nie posledné v mojom živote, mám takého tušáka že toto nie je moja konečná destinácia, neviem si predstaviť už žiť do konca života na jednom mieste), ktoré bolo približne pred mesiacom. Sťahovali sme sa z Bratislavy do jednej obci pri Senci. Išli sme z malého podnájmu, kde sme v jednej izbe mali aj obývačku aj pracovňu aj spálňu, zrazu sme prišli do veľkého vlastného domu, kde zrazu každá oblasť bývania má vlastnú miestnosť. Wau.

Úprimne, ja som vždy bola mestské dievča, mám rada vždy všetko po ruke a na dedinu som ísť bývať nechcela. Vždy som si myslela že sa budem cítiť ako odrezaná od sveta. A ako to je naozaj ? to sa dočítate v niektorom budúcom článku J

No aj keď sa to nezdalo, vecí sme mali za jednu veľkú dodávku + ešte drobnosti previezlo aj naše auto. Sťahovali sme sa sami, resp. s pomocou mojich rodičov. Nevyužili sme služby žiadnej sťahovacej firmy a aj dodávku sme mali požičanú po známosti.

Takto vyzerala obývačka v deň nasťahovania sa. Ďalšie veci boli ešte v garáži a v inej izbe.

Je v podstate na vás, čo vám viac bude vyhovovať, či sa chcete menej namáhať alebo chcete ušetriť. My sme si zvolili ekonomickejšiu cestu . No vždy sa sťahujte s pomocou, 2 ľudia nestačia, resp. vám to bude trvať veľmi dlho, a zničiť sa pri tejto činnosti zrovna nemusíte. Seknuté kríže nie sú najpríjemnejším spoločníkom na večer v novom domove J

A hlavne ak ste štuplík ako ja. Nevládzem nič zodvihnúť, lebo načo by som cvičila od základnej školy kde som sa nechávala oslobodzovať od telesnej výchovy. Okrem iného som háklivá na modriny. Samozrejme že nech som sa ťažkej práci vyhýbala ako som mohla (smiech), aj tak som skončila celá domodrinovaná. Ale samozrejme že som aj ja niečo urobila.

Ja som bola hlavne v upratovacej čate spolu s mamou. Veď byt treba po nás aj upratať.

Je vrchol neslušnosti a neúcty k nájomcovi, ak mu v byte necháte svinčík. Samozrejme že byt sa po používaní ničí, steny poodierajú, to je normálne, ale elementárne upratovanie je nevyhnutnosťou. Hlavne vám odporúčam upratovať poriadne priebežne počas žitia v danom byte, ušetrí vám to čas na konci.

Ešte som zabudla poznamenať, že nám vyšlo aj úžasné počasie. Zrovna v ten deň skoro stále pršalo. No človek si počasie na sťahovanie nevyberie ani nenaplánuje dopredu. Hlavná vec že sme to zvládli aj napriek tejto nepríjemnosti.

Odchod zo starého bytu

Po príchode na novú adresu opäť prenášanie krabíc z bodu A do bodu B, akurát že tu to už bolo jednoduchšie. Treba ale už pri vykladaní rozmýšľať, ako a kde krabice naskladáte. Zvoľte hlavne také miesto, ktoré vám zo začiatku nebude chýbať a krabice s vecami, ktoré budete potrebovať aktuálne si dajte hneď nabok.

A čo ďalej ? no u nás nastala taká neštandardná situácia, že ja som v ten deň musela odcestovať s rodičmi do Zvolena, lebo som mala tam niečo naplánované, čiže oficiálne vybaľovanie začalo až o týždeň po sťahovaní. A trvá do dnes.

Keďže v podnájme sme nemali skoro žiaden vlastný nábytok, všetko od začiatku musíme postupne kupovať a skladať. Ale keďže človek sa musí naďalej venovať aj svojej robote, čas zariaďovania sa stále predlžuje a predlžuje. Jediné, čo tu bolo hotové bola kuchynská linka. Žiadne vstavané skrine, ktoré chcem ale doriešiť. Poschodie máme podkrovné a preto iná možnosť v izbách ako mať na mieru úložný priestor nie je veľmi možný.

Ale nachádza sa tu jeden sen každej ženy. Samostatná miestnostnička – šatník ! Neviem sa dočkať keď bude hotový. Zatiaľ je to sklad všetkého možného. Určite sa vám ho ukážem aspoň v instastorkách, keď bude hotový, preto nezabúdajte sledovať @butterlysusy_ aesthetics na instagrame.

To je v skratke môj príbeh sťahovania. V ďalšom článku by som vám rada vypichla hlavné body, na čo netreba zabúdať pri sťahovaní a nejaké tie tipy a triky. Na článok sa rýchlo prekliknete TU.

Rada si prečítam v komentároch, koľko krát ste sa už sťahovali vy, či to bolo veľké alebo menšie sťahovanie, ako zvládate krabicový život alebo či sa na sťahovanie ešte len chystáte ?

Pred rokom v lete som mala výlet na Senecké jazerá, v tom čase som ešte netušila, že tento rok už budem bývať blízko pri nich

2 Replies to “Veľké sťahovanie z podnájmu do domu alebo bloncka z mesta sa sťahuje na dzedzinu”

  1. […] Ako som sa sťahovala ja? dočítate sa v predchádzajúcom článku TU […]

  2. Toto bolo pekné 🙂 ja si pamätám na svoje sťahovanie tiež z mesta na dedinu 😀 kým nebol domček úplne hotový, bývali sme v jednej izbe a bola to katastrofa, postupne som si nosila všetky veci v krabiciach a priznám sa ze dodnes niektoré v tých krabiciach ostali 😀 ale viem ze strašne dlho trvalo kým som všetko povybalovala a nasla tomu svoje miestečko. Teraz na to už len pekne spomíname 🙂

Pridaj komentár